Lars Schotte

Schotte@Work

Počítačové služby a účtovníctvo

Narcizmus na Slovensku a v zahraničí

K tomuto článku ma motivovala konverzácia s tatkom, ktorý žije v Nemecku, tak ako som tam aj ja žil ½ svojho života, tak je dobré mať niekedy aj obraz z vonku, aby si mohol overiť, čo je normálne a čo už nie je normálne.

Pre tých, čo nechcú čítať celý artikel, tu je krátka verzia.

Aj v zahraničí existuje narcizmus

Samozrejme, že aj v Nemecku existuje kopec narcistov a nie málo.

Ten problém ale je, že v Nemecku, alebo v iných západných krajinách majú ľudia dostatok kontaktu s realitou, že vedia, že nie sú so svojim podnikaním číslo jedna, ak skutočne nie sú číslo jedna.

Čiže samozrejme, že treba mať zdravé sebavedomie a napríklad v USA je toho sebavedomia veľa. Ale napriek tomu toto sebavedomie málokedy prerastie do extrému, že by si niekto namýšlal, že je špičkový aj keď evidentne nie je.

Najneskôr konkurencia a spoločnosť by s takým bláznom vytrela podlahu.

Špecifická situácia v slovenskej spoločnosti

Na Slovensku na druhej strane je jedno, v akej sfére podnikáš, vzhľadom na malú veľkosť krajiny a trhu, si fakticky vždy jednička, lebo si skoro v každom prípade jediný poskytovateľ nejakej služby alebo tovarov.

Mimochodom preto je na Slovensku taká drahota v porovnaní s inými krajinami, dokonca aj na západe, najviac viditeľné je to na extrémne vysokých cenách potravín.

Ak je teda na Slovensku skoro vždy jediný a bezkonkurenčný, tak to vedie rýchlo k pocitu, že musíš byť génius a tomuto veľa ľudí na Slovensku prepadáva.

Fenomén slovenského ITéčkara

Ja to najviac vidím v tzv IT sektore, kde som vyvinul termín “slovenský ITéčkar”, čo je nadávka pre niekoho, kto fakticky nemá všetkých pohromade.

Nedávno som k tomu v rámci pokecu s bývalým kolegom, ktorý mal podobnú skúsenosť so “slovenskou ITéčkarkou” (to bola žena, ale to je len náhoda - väčšinou sú to chlapi), ešte pridal termín “Windows hacker”.

Ale úplne prvý krát ma motivovalo s takýmito termínmi operovať, keď som skúšal popularizovať moje počítačové služby vo verejnosti a jedna ženská mi povedala, že ona také nepotrebuje, lebo ona má suseda, ktorý je “počítačový génius” a on vie všetko.

Pričom je tiež pravda, že chudák v citovanom YouTube klipe (týpek z televízneho programu »Mama ožeň ma«) je tiež fakticky obeťou tohoto systému. Systém »slovenského ITéčkara« alias »počítačového génia« vytvára tieto úkazy, lebo fakticky všetci títo »géniovia« sú presne to, čo on, čiže on nie je zriedkavosť, on je len extrémny úkaz toho, čo je na Slovensku pravidlo.

Vtedy som to považoval za ojedinelý úlet, ale neskôr som zistil, že táto ženská mi vlastne už vtedy veľmi skoro predostrela problematiku podnikania na Slovensku.

Český pepík ako komplement slovenského génia

Tu je problém, že ľudia málokedy ovládajú cudziu reč. Vedia maximálne tak česky. Na Slovensku sa tej odbornej literatúry moc nenájde, keď človek nevie presne čo chce. V Česku je tento problém menší, ale tam je zas iná mentalita, tam je zas mentalita “českého pepíka”, ktorý vie všetko a všetko lepšie a nadovšetko najlepšie sa vie sám seba počúvať. To je choroba, ktorú ja klasifikujem ako druhý kanál českej televízie, teda ČT2.

Túto mentalitu ČT2 nájdeme v diskusiách na Twitteri/X, kde sa vykecávajú pepíci o ničom a k ničomu to nevedie, ale každý z nich si povie svoje. To sú idioti, ktorí tam luftujú svoju debilitu.

V slovenskej spoločnosti teda má aj vďaka českému pepíkovi, ale hlavne pre malú rozšírenosť znalosti cudzích rečí, a tým spôsobenú neschopnosť sa sám seba objektívnejšie ohodnotiť, nástup mýtus “génia”. Každý debil, kto vie kliknúť všetky tri tlačítka na myši, je hneď “počítačový génius”.

Slovenský génius a jeho dopad na spoločnosť

Takáto osoba, ktorá je blbá a preto si myslí, že je geniálna, je typický exemplár Dunning Kruger efektu.

Extra špeciálne nebezpečná je takáto osoba, keď ju natrafíme vo firmách, ktoré zamestnávajú ľudí a tým vzniká efekt opakovania, inak povedané imitácie.

Imitácia funguje tak, že vo firmách pracujú prevažne idioti (akoby inak, že?), ale všetci títo idioti, sú presvedčení o svojej genialite (vysvetlili sme prečo) a potom považujú každého záujemcu, alebo dokonca potenciálneho externého spolupracovníka ako záťaž vo svojej genialite.

Lebo oni géniovia sú tak geniálny, že oni fakticky nikdy nikoho nepotrebujú (to sme počuli u tej ženy so susedom počítačovým géniom) a každý kto ide okolo, aj keď by to bolo akokoľvek výhodné pre tú firmu, musí najprv pobozkať špinavú zem a nechať sa análne zneuctiť, aby vôbec dostal šancu od jeho excelencie geniality, že si vôbec vypočuje, čo návštevník ponúka. (Napríklad na Kamzíku v Bratislave.)

Toto správanie sa potom rozširuje v spoločnosti ako vírus mysle.

Lebo potom každý, kto prejde takýmto chorým vstupným rituálom, si začína myslieť, že aj on/ona je génius. A tak sa vytvorí systém podľa zákona o padajúcom hovne.

Máš firmu, ktorá pozostáva z hlavného génia a potom z menších géniov, ktorí pritakávajú hlavnému géniovi a očakávajú na oplátku od ostatných, aby pritakávali im.

Dnes žijeme v spoločnosti, ktorá je tak zaneprázdnená vzájomným pritakávaním, že komplet stratila kontakt s realitou.

Tento proces bol ešte viac urýchlený príchodom LLM tzv AI technológiou, ktorá týmto géniom pritakávala ešte rýchlejším tempom a intelektuálnejšie, ako je schopnosť poddaných, a preto sa začal proces vymieňania poddaných za automatizovaných pritakávačov.

Konkrétny Špak

Košická IT firma

Markíza nedávno trepla von artikel, v ktorom sa píše:

V Košiciach prídu o prácu stovky ľudí. Veľká IT a telekomunikačná firma začala s prepúšťaním. Centrum zdieľaných služieb a IT podpory pre zahraničných klientov má v Košiciach spoločnosť AT&T viac ako desať rokov.

OK, na tom najsrandovnejšie je, že sa im podarilo dať IT, telekomunikácie a Košice do jednej vety, ale OK.

Pre nás na západe to znamená zrozumiteľnejšou rečou, že východňári budú lietať zo zamestnaní.

Ich prácu nahrádza umelá inteligencia: Podľa zamestnancov sa o hromadnom prepúšťaní hovorilo už niekoľko týždňov. Signálom boli zmeny v práci. Zrušili im napríklad nedeľné služby a vyzvali ich na aktualizáciu osobných údajov. Oficiálne sa to dozvedelo takmer 300 ľudí len pred niekoľkými hodinami. Ide najmä o zamestnancov zákazníckej podpory a tých, ktorí vybavujú prichádzajúce hovory. Dôvodov, prečo firma znižuje stavy, má byť okrem konsolidácie aj nástup umelej inteligencie, ktorá postupne nahrádza časť práce v call centrách.

Čiže zas pre nás na západe to znamená v zrozumiteľnejšej reči, že východňári na seba vytiahli východňárske metódy a postavili ich pred hotovú vec.

Napriek všetkému východňárskemu metodizovaniu, tu máme ale aj znaky slovenskej geniality, slovenského ITéčkarstva.

V prvom rade, tí akože ITéčkari tam robili cvičené opice za telefónom, čiže viac menej takých telefón scammerov akých naháňa Kitboga.

Tieto podvody cez telefón sú teraz nahradené umelou “inteligenciou”.

Lebo oni sú geniálni, tí géniovia z metropoly východu (skôr dediny), že nemôže byť, že ich služby stáli za hovno a preto ich bolo treba kopnúť do riti, lebo na tom AT&T strácala peniaze (a to úplne zbytočne), tak si vymysleli teóriu, že to musel byť ten prudký náraz umelej inteligencie. O tom aká je toto ukrutná blbosť, som napísal extra artikel.

Táto príhoda je super, lebo nám zároveň aj potvrdzuje moju definíciu “slovenského ITéčkara”, ktorý v prvom rade nie je žiaden ITéčkar v pravom slova zmysle, ale obyčajný namyslený a riadne vygumovaný východňár, ktorý robí úplne niečo iné.

K tomu je treba tiež poznamenať, že sa nejedná o ojedinelý prípad, ale tiež skôr pravidlo, že firma vyberá záujemcov na nejaké pracovné miesto a tvári sa pri tom seriózne. Neskôr, keď už človek na to miesto nastúpi, tak zistí, že nie je ITéčkar programátor alebo nejaká dôležitá funkcia, ale že tam dostáva peniaze za to, aby sedel pri telefóne a obsluhoval debilných klientov, ktorí majú podobé pracovné miesto a z nudy vyvolávajú so somarinami. K tomu je napísané dielo »Bullshit Jobs« vydané knižne, na Slovensku známe ako preložený Blog artikel »Práce na hovno«.

Jedna vec tam ale nesedí a to je tzv “konsolidácia”. Konsolidácia prebieha v rámci štátu ako ekonomická samovražda Slovenska, ale čo s tým má AT&T? Nič. Takže žiadna konsolidácia neprebieha a keď by tí naši východňársky ITéčkari boli taký dobrí, tak by ich predsa nevyhadzovali, keď majú predsa nižšie mzdy ako v USA, tak by mali byť títo najviac konkurencieschopní, nie?

Pamätáme si ešte čo som písal hore o pritakávaní?

Tam je odpoveď.

Druhá vec, ktorú tu vidíme, že ani americká AT&T nebola pripravená na príchod “slovenského génia”, ktorý nikoho nepotrebuje, lebo umelá inteligencia (ako aj gumená Anča) dokáže rýchlejšie východňárskemu géniovi pritakávať.

Škoda, že tých košických telefón scammerov nevyužijú na telefonát do Teheránu, možno by sme konečne mali lacnú ropu.

V čase prísania tejto časti bola zavretá ruská ropa.

Ale tu sme zabudli, že “slovenský génius” si vystačí so všetkým sám a nepotrebuje ani ruskú ropu, ani iránsku a už vôbec nie saudskú.

To všetko dokonale dokumentuje a ilustruje šialenosť v tejto spoločnosti. A nie len východňárov.

TRENDsetting

Vyzerá to tak, že som mojimi artiklami inšpiroval aj široký mainstream, keďže sa teraz posmelilo aj pár amatérov z TRENDu.

Prvý artikel je Kedy sa vo firme neoplatí vyčnievať a ako si udržať „toxikov“ čo najďalej od tela ktorý hovorí:

Mnohí zamestnanci sa snažia byť pred toxickými šéfmi a kolegami neviditeľní. Nechcú, aby ich zničili

Čiže cirka opisuje situáciu, že na Slovensku platí pravidlo, že ľudié chcú držať hubu a krok, lebo im niekto nakukal, že sa to oplatí.

Ibaže zabúda tento artikel na to, že existuje niečo ako zákon rovnováhy, alebo homeostázy, do ktorej sa každý prírodný systém, teda aj človek, vždy má snahu dostať.

Udržiavanie v neprirodzenom stave je vždy zlý nápad.

Ďalej sa píše:

Snaživí zamestnanci sú navyše veľmi dobrým terčom pre toxikov a psychopatov, ktorých životným poslaním je odhaľovať citlivé miesta druhých ľudí a potom na ne poriadne zatlačiť. Ľudia, ktorí nerešpektujú hranice druhých, ponižujú ich, šikanujú, klamú či inak im ubližujú, sú pritom takmer v každej firme. Pritom stačí, aby bol v tíme jeden toxik, a výkon celého oddelenia klesne o tretinu. Jeden hlupák môže zničiť tím aj celú spoločnosť, píše vo svojej knihe Ako prežiť kreténov americký profesor a psychológ Robert I. Sutton.

A tam aj voľná verzia končí.

Ja nie som blázon, aby som za ich zbytočné obsahy ešte platil, lebo oni sú aj tak mimo, a to je aj účel tejto časti artiklu, vysvetliť, prečo mainstream nedokáže nikdy problematiku obsiahnuť tak do detailu, a hlavne tak precízne ako ja tu.

Článok hovorí, že sa v platenej časti venuje psychopatom, čo je zásadná chyba. Psychopatov je v spoločnosti len malé percento a nemyslím si, že by práve oni boli až taký problém, lebo ak ja viem, že psychopat je psychopat, tak sa s takým hajzlom relatívne ľahko dokážem dohodnúť, keďže ten nepozná nejaké emócie, tak je takáto dohoda relatívne bezpečná, lebo psychopat si vždy pôjde za svojim a ak tomu hajzlovi som ja schopný ponúknuť niečo, čo je pre neho zaujímavé, tak ten hajzel tu bude Johnny on the spot.

Oveľa dôležitejšie je, čo sa píše už v tej voľnej časti medzi riadkami.

Knihu »ako prežiť kreténov« napísal americký profesor a psychológ Robert I Sutton. To znamená, že na Slovensku, alebo v československom nárečovom priestore, sa touto problematikou nik nezaoberá, aj keď, ako som v artikli názorne ukázal, tých svíň je tu oveľa viac, definitívne per capita, ako hocikde inde na západe.

Na YouTube sa síce objavilo a dokonca existujú aj knihy, najmenej v češtine, ktoré sa zaoberajú s narcistami, ale všetky tieto kecy sa týkajú vzťahov.

Napríklad, že naivná krava si narazí nejakého paka, ktorý je najlepší, a keď ona odmietne tie jeho sračky brať vážne, tak dostane najprv popapuli a neskôr je mlátená regulárne, až kým ju nedorazí, alebo sa z toho vzťahu nejako vymoce. Môj súcit je presne nulový.

Fenomén slovenského ITéčkara ako som ho predstavil ja, je oveľa škodlivejší, lebo je omniprezentný.

A nie len pri ITéčkaroch. Vidíme to aj u automechanikov, ako v Mlynoch, kde majú kopec rozobratých áut a ani jedno nevedia zložiť. Presne tak, ako to má v texte piesne Slniečko.

Ja keď som nabúral v Prahe na diaľnici auto, tak som si ho nakoniec musel spraviť sám, lebo tu v Piešťanoch je každý automechanik taký génius, že vie len slúbiť ale exaktne presne nič nedodrží.

A tu sme u tej geniality. Ten fenomén geniality až sám-seba-rado počúvanie, ako som to ja pomenoval diagnózou ČT2, kde furt, keď ten kanál človek zapne, tak počuje nejakého debila, ktorý sa rád počúva a komentuje okolnosti, o ktorých prd vie.

Teda by sme mohli aj s istotou diagnostikovať nález, že minimálne nemoc ČT2 platí aj pre spomínaný artikel v TRENDe.

Silent Quitters

Potom tu máme druhý artikel, ktorý sa dal motivovať mojimi rešeršami a to je téma “silent quitters” alebo “quiet quitters”, čo na YouTube má dosť veľkú popularitu.

Tu máme artikel TRENDu, ktorý cigáni o AI/LLM tématike, ktorej som venoval extra artikel.

Artikel je vedený vo forme Darmok zo Star Trek TNG. V tejto epizóde bol Picard klepnutý ufónmi, ktorí hovoria metaforickou rečou. Výhoda toho bola, že síce hovorili v inotajoch, ale nehovorili somariny, ako tu TREND, takže sa s nimi dalo reálne komunikovať, až sa Picárdovi podarilo z tej situácie vysomáriť.

Keď sa na porade objaví problém mimo jej kompetencií, neignoruje ho. Sama príde s návrhom riešenia. Nie preto, že musí, ale preto, že jej na výsledku záleží. Keď firma prechádza na nový softvér, Marta sa prihlási na školenie dobrovoľne a neskôr pomáha kolegom. Keď jej konkurencia ponúkne o 10 percent vyšší plat, odmietne. Práca jej dáva väčší zmysel v súčasnej firme.

Tu sme narazili priamo na problém, ktorý je úplné jadro mojich počítačových služieb (a školenia - mám tam aj mimoškolskú vzdelávaciu činnosť), že keď sa niečo zmení, a to je hocičo, má to v prvom rade fungovať.

Ak hypoteticky vznikne situácia, že firma prejde na iný software a ľudia sa z toho nového softwaru nevedia vysomáriť, tak je to zlé. To nie je úspešný prechod, to je zlyhanie už v tej fáze a o ďalších sa potom ani baviť nemusíme, lebo to už lepšie nebude.

Notoricky známe sú prechody na SAP, ktoré zvyknú firmy potopiť.

Menej závažné sú problémy s Microsoftom, kde sa ľudia zvyknú uExcellovať do bezvedomia, alebo sa stratia v Outlooku na večnosť.

Všetky takéto problémy sa dajú eliminovať dvoma krokmi:

Problém silent-quitterizmu je ale inde, nie tam, kde hovorí Slávka, že je “Zamestnanci prišli o chuť pracovať. Problémom je deficit dobrého manažmentu”.

Silent-quitterizmus je o tom, že ľudia sa môžu vysrať na robotu, ktorá im nič neprinesie, ako som písal v extra artikli o stupídnych distribučkách na konci »Na Slovensku funguje systém “silent quitting” alebo “quiet quitting”, čiže keďže ľudia vidia, že im ten stav, v ktorom sa nachádzajú nič neprinesie, tak na to aj serú.«

Čiže to nie je len o tom, že tu je málo nadaných šéfov, ale o tom, že celá spoločnosť je rozvrátená. Ten nadaný šéf sa môže posrať, keď tam má ľudí, ktorí sa tvária, že robia a ich zamestnávateľ sa tvári že ich platí. To sa za posledných 35 rokov vôbec nezmenilo.

V konečnom dôsledku sa totižto objaví otázka, načo to všetko je dobré?

Ako som písal už v mojom prvom artikli na tému spoločenskej stupidity: »slováci nemajú radi “múdrosráčov” a tak si volia tých najprimitívnejších idiotov, akí sa v krajine našli«.

Toto platí aj pre súkromný sektor. Hádam si už dnes v roku 2026 nikdo nemyslí, že pridanie nejakého “skillu” (ako to debili v mainstreame zvyknú nazvať) pridá na šanci zamestnať sa. No práve takých nadaných na Slovensku netreba. Lebo tí by to vedeli lepšie. Nie. Na Slovensku mali vždy otvorené dvere “géniovia” s vykradnutými hlavami. Buď typu ČT2 pepíka, čo sa rád počúva a je unesený sám sebou, alebo typu slovenského ITéčkára, ktorý je počítačový génius a vie všetko.

Takých vidíme plné verejné obstarávanie na ÚVO. Géniovia, čo píšu ako za 18 miliónov € zlepšia kyberbezpečnosť (už ten názov je hovadina, lebo kybernetika je o ovládaní systémov a bezpečnosť je fakticky tiež o ovládaní prístupu a tým pádom je to celé oxymoron), ale v konečnom dôsledku len zoberú peniaze a skutek utek. Franto, drž ten komín, já jdu pro peníze.

Tak funguje na Slovensku verejné obstarávanie. Na jednej strane je problém, že všetky verejné obstarávanie sú stupídne zlodejiny, ale na druhej strane, skrz to kradnutie sa tu na Slovensku nikdy nevybudovala skutočná kompetencia (vedomosť).

Lebo v konečnom dôsledku na to, aby si ty niečo naozaj vedel, dokázal, to musíš robiť. Ja by som už k môjmu autu žiadneho automechanika nepustil, lebo by som vedel, že také rozhodnutie ma môže stáť život. To isté platí pre vodárov, elektrikárov a plynárov.

Keď som si to auto spravil a behám na ňom, tak viem, že čo som do toho dal a čo to všetko obnášalo. Teraz dôveruj cudzej osobe, že to vie urobiť rovnako dobre, keď vidíš tých našich automechanikov, ako sa hrabú vo vrakoch a ani jeden výsledok na ulici nevidieť, resp vidieť, ale to je súce do šrotu. Ja som už opakovane aj na MsÚ v Piešťanoch navrhoval, aby sa nezaoberali s výpalníckym systémom na parkovanie, bohate by bolo dostatočné riešenie odstrániť autovraky z piešťanských ciest. Na každej ulici stoja minimálne 3 autovraky a keby tam neboli, parkovanie by nebol až taký problém.

Čiže tým chcem povedať, že fenomén slovenského ITéčkara nie je limitovaný na ITéčkarov, ale ten je najhorší, lebo kým automechanici odvádzajú prácu, ktorá človeka aspoň prehupne cez najbližšiu STKáčku, keď zblbnú systém a dajú úplatok, tak slovenský ITéčkar ťa nie len osere, ale ešte ti to hovno aj rozotre po tvári. Rovnako ako politici.

Žeby to bol dôvod, prečo sú ITéčkari v slovenskej spoločnosti tak obľúbený ako vybuchnutá žumpa?

Prečo, keď sa prevalí, že sa zaoberám s počítačmi, tak sa na mňa každý pozerá, ako keby som sa práve verejne pogrcal?

Tá spoločnosť je v horšom stave, ako si TREND myslí.

Sutton

Keď sme tu už toho Suttona spomínali, tak si ho môžeme rozobrať do detailov, tak ako to TREND neurobil. Na Wikipédii som našiel nejaký zoznam taktík, ktorý on pripisoval hajzlom.

Their unpleasant behaviors were catalogued by Sutton as The Dirty Dozen:[9]

Insults
Personal space violation
Unsolicited touching
Threats
Sarcasm
Flames
Humiliation
Shaming
Interruption
Backbiting
Glaring
Snubbing

Tak si to rozoberieme jednu po druhej.

  1. Insults, teda urážky. Ja som ten môj starý TikTok účet vymazal, možno som nemal až tak robiť, ale urobil som to z toho dôvodu, že akonáhle som s ním dosiahol popularitu, začali sa do mňa títo “slovenskí ITéčkari” navážať. A to bola sprcha nadávok, čo som tam mal, to bol úlet, to sa nedalo ani všetko spracovať. Ja som sa im snažil ale odpovedať, vecne, s tým, že som im vyvrátil ten ich argument, s ktorým ma napadli, ak to nebola len čiste urážka, aký som čurák a podobne.
    Ten dôvod, prečo som to vymazal nakoniec bol ten, že som zistil, že aj keď som im vyvrátil ich vecný argument, alebo výtku, ktorú si na mňa vymysleli, im nešlo nikdy o to, že by mi chceli niečo vytknúť. Im išlo celý čas len o to, aby ma namotali na svojich somarinách a aby som sa ja zaoberal s ich odpadom, aby ukázali svoju prevahu.
    Preto som aj začal upresňovať moju definíciu “slovenského ITéčkara”, lebo to boli presne oni. To boli presne tí hajzli, ktorí žijú zo zlodejín na ÚVO, ktorí žijú z toho, ako klamú ľudí, inak povedané, ktorí ich análne zneucťujú a preto im nejde o vecný argument, ide o to, toho oponenta (v tomto prípade mňa) vykoľajiť a zraziť z cesty, na ktorej som bol, skôr než by som bol moc veľký. Jednoducho sa chceli mňa zbaviť ako konkurencie. A spôsob im vychádzal, lebo tým, že som sa ja zaoberal s ich sračkami, som minul účel. Teraz tak nekonám, keďže prezentujem svoje zistenia širokej verejnosti a tým oslovujem aj potenciálnych klientov, nie debilov, ktorí sa ma chcú zbaviť, s takými čas už mrhať nemienim.
    K téme sa vyjadrila aj Coral Santoro.

  2. Personal space violation, teda behanie do osobnej zóny, to som zažil ešte v škole, ale bolo to aj inde, kde som už vtedy získal schopnosti, ako sa im vyvarovať. Toto ale v mojom prípade nie je až také zásadné, keďže ja eventuálne viem dať ľuďom po papuli. Tam je skôr potom to veľké prekvapenie, keď to príde, že tí ľudia nechápu, že čo sa deje, keď už človek má v nich jasno, potom sa rýchlo uchyľujú do pozície obete. Čiže to všetko mám dobre odžité.

  3. Unsolicited touching, teda obchytkávanie, to skôr patrí ženám, ale aj ženy nie sú v tejto role iné. Človek si naivne myslí, že ten štandard je, že hajzel má nejakú podriadenú a potom ju núti do sexuálnych praktík atď, ale ženy v tejto veci nie sú o nič iné. A do istej miery horšie, lebo tie ženy si to neuvedomujú, keď ich s tým človek konfrontuje, tak to ani nemajú na radare, to je ako keby človek hovoril úplne fiktívnu správu.

  4. Threats, teda výhražky, no tak toho máme dosť od zamestnávateľov, o tom by som mohol rovno knihu napísať, oni tie hovädá sú veľmi kreatívne vo vyhrážkach, ktoré vedia zo seba vysypať, ale moja univerzálna taktika, na ktorú som prišiel časom, a skúsenosťami, je uvedomiť si, že čo oni majú aké karty vôbec, lebo častokrát oni sú len o vyhrážaní, ale málokedy je niečo za tým, inak povedané, oni blafujú. Preto som si ja zaužíval nikdy neblafovať, ale na druhej strane vždy využiť ten bluff z druhej strany a na to som málo “psychopat”, veru tam majú psychopati veľkú výhodu. Preto sa psychopatom ľahšie žije, lebo psychopat vidí, keď jeho protejšok blafuje a hneď idú all-in. Ja som mal v živote často to nešťastie, že som si povedal, a čo keby náhodou nie? A to ma stálo veľa času a financií, že som sa nakoniec nehal nahovoriť na nejakú blbosť a doplatil som na to, lebo môj protejšok blafoval. S tým bojujem teda stále.
    Ja som si myslel, že také máme len u nás v strednej Európe (V4+DACH), ale ako vidím, tak paradoxne Švédsko tu nie je žiadna výnimka. Ja som si myslel, že hádam tie nordické krajiny majú v tom sociálnom poriadok, ale ako vidím, je tam rovnaký bordel ako u nás.

  5. Sarcasm, teda sarkazmus, to poznám už aj od rodiny, vždy keď mám na pláne niečo realizovať, ako bola aj oprava môjho auta, tak mi bolo povedané: “TY?”. Ako keby som bol mentálne retardovaný, častokrát tí ľudia mi nechcú priznať schopnosť niečo spraviť, lebo otvorene ma považujú za neschopného. Trvalo to istý čas a aj literatúry o tých generačných traumách, ktoré ma viedli k poznaniu, že v skutočnosti sú to len ich neistoty, ktoré projektujú na iného. Teda oni by to nedokázali a preto sa z nich stávajú, ako to definoval Arnold Schwarzenegger “nay sayeri”.

  6. Flames, to sú tie nekonečné vadenia sa o hovne a o ničom. To je viacmenej to TikTokárčenie, ale tiež to človek častokrát vidí aj u zákazníkov alebo predtým, keď som sa uchádzaval o zamestnanie, tak vidíš, že častokrát tí ľudia sa s tebou nechcú baviť, oni len chcú aby si im fajčil cicinu, aby si sklopil uši, aby si sa nechal análne zneuctiť, a budú s tebou bojovať o somarine, o ktorú vôbec nejde.

  7. Humiliation, teda poníženie. To vidím na každom kroku ešte stále, keď prídeš aj k novému potenciálnemu zákazníkovi, tak tá spoločnosť je tak vypatlaná, že najprv s tebou tí ľudia idú zaobchádzať ponižujúco a tým skúšajú kam až môžu zájsť, to sú tie hranice, ktoré skúšajú, to je viac menej to blafovanie, ktoré som už spomínal pri téme vyhrážok. Oni človeka ponižujú, behajú do tej osobnej zóny, takže ono to je dosť redundantná tématika tu, keď človek začne tlačiť naspátek, tak potom sú naduté hovädá.

  8. Shaming, nehať niekoho hanbiť sa, to by som povedal, že patrí do tej témy ponižovania.

  9. Interruption, prerušovanie. To prerušenie patrí do taktiky zhodenia. To som už pri tých urážkach spomínal, že to bola ich taktika ma prerušiť na TikToku, teda toľko urážkami ma zasypať, až by som nebol schopný sa iným zaoberať. Tam bolo dôležité túto taktiku prekuknúť a toto vidieť ako “denial of service” útok na moju osobu a túto hru zásadne prestať hrať. Ale oni to robia fakticky stále, lebo aj keď nemajú teraz na mňa priamy dosah, tak stále to človek vidí, akým spôsobom komunikujú o svojej genialite a nenahraditeľnosti v prípade tých verejných obstarávaní, ale aj súkromný sektor tak funguje, tu v Piešťanoch máme tiež jedného génia vedľa druhého a Karma ich dobieha len pomaly, zatiaľ padol len KIOS.

  10. Backbiting, teda skákanie do chrbáta, to je vec, ktorú vidím každý deň, na Slovensku je spoločnosť naozaj bez charakteru a nedokáže držať slovo. Keď sa s niekym na niečom dohodneš, tak v ten moment, ako vyletíš z dverí tá dohoda už neplatí.
    Preto som sa rozhodol od nového roka podnikať už len takým spôsobom, že sa platí dopredu a služba sa dodáva okamžite. Lebo keď niekto povie, že zavolá, nezavolá. Na to som dopadol niekoľkokrát, že som bol prichystaný s materiálom a potom mi to bolo zrušené.
    Čiže ľudia sa s tebou na niečom dohodnú a vzápätí to porušia. Toto sa deje regulárne a treba proti tomu konať tak, aby tieto veci nefungovali. Jednoducho človeku, ktorého nepoznám nedôverujem. To bolo pre mňa do značnej miery nové, lebo ja som bol veľký altruista a vždy som chcel ľuďom pomôcť a ľudia toto zneužívali do úplného extrému. Človek si niekedy kladie otázku, či také osoby dokážu sami so sebou žiť.

  11. Glaring, to som musel sám pozrieť do slovníka, že čo to znamená, tak údajne je to niečo ako dávať pohľadom najavo svoj nesúhlas. Čiže tie svine človeka už len pohľadom sa snažia vyhnať. Tento problém vidím vo firmách často. Prídeš, lebo niečo chceš vybaviť a už len tým pohľadom ti dávajú najavo, že máš vypadnúť. Naposledy som to zažil tu v Piešťanoch v obchode, kde som aj veľmi rázne reagoval na ich správanie. Tam existuje málo, čo s takými blbmi môžeš robiť, jedine žiadať vyhodiť to všetko, lebo s takými je jasné, že tam akákoľkvek spolupráca nebude. Nech sa postavíš na hlavu.
    Inde, kde to človek vidí je na úradoch. Tam som si ale lepšie vytvoril taktiku boja proti takému správaniu, ja tých úradníkov najprv vyprovokujem do reakcie, aby tú svoju nadradenosť predniesli aj verbálne, nie len pohľadom, a potom im rázne ukážem, že tú moc, o ktorej si myslia, že ju majú, v skutočnosti nemajú. No a to potom na nich vidieť, na tých úradníkoch, ako im praskne sebavedomie.
    Sú ale aj iné metódy, ktoré vedia byť efektívne v boji proti narcisom.

  12. Snubbing, to som si musel tiež pozreť, že čo to znamená, to je údajne správanie, ako keby tam človek nebol. To je teraz taktika Bumeranga proti mne. Keďže ma nedokázala svojimi ženskými taktikami dostať na kolená, tak ma teraz jeho velebnosti Bumerangská, na hulváta ignoruje.
    To som úplne nerátal s tým, že je toto ako taktika boja popísané, ale dobre. Ja som na to vytvoril kontra taktiku, pri ktorej využívam, že keď ma ignoruje, aspoň mi neskáče do reči a nestihne mi rýchlo strčiť do krížov nejakú urážku, skôr než sa stihnem vykoktať, tak ako to robila do teraz. Mne sa zdá, že to je jej posledná čiara, po ktorej sa zosype a potom bude tá spolupráca predsa len nadviazaná, ale to ešte bude zaujímavé. Ja by som sa tešil, keby to tak bolo.