Debilné kecy o umelej inteligencii nepomôžu ďalej

Najprv kus histórie

Začiatok vývoja okolo AI (umelej inteligencie) sa datuje v rokoch 1950tych.

Ale nezačneme úplne od začiatku, ale od knižnej série “The handbook of artificial intelligence”, ktorej prvá časť vyšla v roku 1981, pričom každý rok vyšla ďalšia, teda druhá v 1982 a posledná v 1983. Tak si to človek aj ľahko zapamätá.

A potom odtiaľ sa potom aj na základe knihy môžeme dopracovať naspäť do obdobia začiatku výskumu okolo AI.

…

Modernejší zdroj je potom z roku 1992 “Encyklopedia of Artificial Intelligence”, ktorá sa už na nasledujúcej naskenovanej strane zaoberá s problematikou strojového prekladania, teda presne tej disciplíny, ktorá je dnes jedna z najznámejších využití práve tohoto oboru, napr na automatické titulkovanie YouTube videí a následný preklad automaticky generovaných titilkov do inej reči.

Pamela McCorduck napísala knihu o histórii AI už v roku 1979 a 25 rokov neskôr vyšlo druhé vydanie tej istej knihy “Machines who think”. Predslov je v tej knihe vytlačený tak novší, ako aj následne originálny z roku 1979. Táto kniha bola v roku 1987 preložená do nemčiny pod názvom “Denkmaschinen. Die Geschichte der künstlichen Intelligenz.”.

Konferencie o AI

Vždy keď je nejaká zaujímavá téma, tak bol aspoň v minulosti zvyk, bolo treba sa pravidelne stretávať, aby si ľudia mohli vymeniť názory (a urážky) priamo do xichtu a na toto slúžili stretká ako:

• International Joint Conference on Artificial Intelligence
  Kde musím povedať, že ma príjemne prekvapilo, že títo majú stabilnú webstránku a dokonca aj plnú históriu od roku 1969 a všetky dokumenty v PDF formáte, z toho by sa mohli niektorí ešte učiť. Dnes taký štandard nemáme, kde je vo všetkom bordel a nedá sa nič vyhladávať, lebo nič nie je tým pádom ani poriadne indexované. Úplný úlet je, že v roku 1975 boli týpkovie na stretnutí v Sovietskom zväze, konkrétne v Gruzínsku, teda geopolitické rozdiely nebránili výmene názorov ohľadom AI. Takisto to je dokument o tom, že AI brali vážne ako tému aj v ZSSR, nie len v USA. K tomu treba ale dodať, že tento začiatok AI bol ešte seriózny a s tou bublinou dnes to má málo spoločné, ako vidíme, keď sa pozrieme do priložených dokumentov.
• European Conference of Artificial Intelligence
  Na európskej úrovni sú zastúpený aj Slováci, ktorí nám robia hanbu s tým, že im poriadne nefunguje webstránka toho združenia AI4SK, samozrejme, lebo je to Wordpress, čo iné, veď sú to východňári. Raz boli na konferencii v 2023 v Slovinsku, preto to združenie v 2022 vzniklo a odvtedy je hrobové ticho. Peter Drotár bol minulý rok podľa programu v Bologni v kongresovom centre a mali tam jednať niečo s obrázkami, ale z toho konkrétny výstup na webstránke som nenašiel konkrétnejšie. Tu treba povedať, že tá európska časť nám robí ostudu nie len cez slovenskú participáciu, ale všeobecne tu máme už organizačný bordel. To je tiež veľmi typické. Východňári to vzdali a hodili to všetko do data analytics meetupu.
  AISB hovorí, že bol založený už v 1964, takže to je dosť dlho, ale nemáme tam takú dobre zachovanú históriu ako ju majú američania, síce o 5 rokov neskôr, lebo tam si môžem pozrieť, o čom sa v roku 1969 bavili, v prípade tejto vieme len, že sa vtedy založili, ale neexistujú protokoly (aspoň ja ich nevidím). Ale všimli sme si tú pravidelnosť, že ak je niečo dobré v téme, tak je to v Británii, ako keby na kontinente civilizácia neexistovala a oni nás aj tak vnímajú, to Slavoj Žižek detailne vysvetľuje.
• Jahrestagung der Gesellschaft für Informatik, Fachbereich 1, Künstliche Intelligenz
  Správne jediná skupina, ktorá nám v Európe nerobí doslova ostudu je tá nemecká, ale aj tí cirkusanti majú svoje dokumenty rozhádzané po DOI linkách, ktoré potom hostuje Springer, lebo asi si nevedia sami zavesiť PDFko na ten ich publikačný systém, s ktorým sa strelili do nohy. Ale sú tam programy od roku 1981, čo už je niečo. V takých momentoch chytáme signál, že asi to ešte žije.

Zdroj zoznamu: “Künstliche Intelligenz und automatische Wissensverarbeitung”, Kurseinheit 1, FernUniversität Hagen, 1994
Keby človek nemal ten zoznam, tak ani divú sviňu niečo také nenapadne, že také tri konferencie vôbec existujú.

Magazíny o AI

Samozrejme, okrem konferencií máme aj občasníky a časopisy, ktoré lietajú z tlačiarne rovno do poličky, kde zapadajú prachom.

Jeden, s príznačným názvom “Artificial Intelligence” Journal založený v roku 1970 zapadá prachom, lebo hľadá funding a cez oficiálne cesty je odber drahý. Inak to je stará téma v týchto kruhoch, že tí vydavateľstvá chcú za vydávanie takého plátku strašné penáze a spoločnosť sa z toho nevie vysomáriť von. Teraz ale keď sa pozerám ja na ten problém, tak sa na tom možno niečo zmení, lebo som si nikdy nemyslel, že ja na tento problém v živote narazím, ktorý FeFe dosť často na svojom blogu spomínal. Riešenie je jednoduché, treba vymysleť ukladaciu platformu na distribúciu vedeckých magazínov v PDF. To si teoreticky vie spraviť každý, tá hodnota je ale v tých kontaktoch k inštitúciám a založenie nejakého správneho právneho rámca, aby bol aj v jurisdikcii, kde sa pravidlá nemenia každý piatok (teda nie na Slovensku).

Aj v tejto veci nás USA s ich AI magazine úplne vyrážajú z vody, kde je archív od aktuálneho čísla až naspäť do roku 1980. Tam je ale tiež problém, že nie každý artikel je otvorený. Ale vyzerá to tak, že oni tie staré artikle otvárajú postupne, čiže eventuálne budú raz všetky voľné, ale aj za tie platené sú tam nižšie ceny ako v prípade “našich”. Na náhľad 20 USD a na download 50 USD. To už je iný svet.