Lars Schotte

Schotte@Work

Počítačové služby a účtovníctvo

Debilné kecy o umelej inteligencii nepomôžu ďalej

Najprv kus histórie

Pamela McCorduck napísala knihu o histórii AI už v roku 1979 a 25 rokov neskôr vyšlo druhé vydanie tej istej knihy “Machines who think”. Predslov je v tej knihe vytlačený tak novší, ako aj následne originálny z roku 1979. Táto kniha bola v roku 1987 preložená do nemčiny pod názvom “Denkmaschinen. Die Geschichte der künstlichen Intelligenz.”.

Začiatok vývoja okolo AI (umelej inteligencie) sa datuje v rokoch 1950tych.

Ale nezačneme úplne od začiatku, ale od knižnej série “The handbook of artificial intelligence”, ktorej prvá časť vyšla v roku 1981, pričom každý rok vyšla ďalšia, teda druhá v 1982 a posledná v 1983. Tak si to človek aj ľahko zapamätá.

A potom odtiaľ sa potom aj na základe knihy môžeme dopracovať naspäť do obdobia začiatku výskumu okolo AI.

Modernejší zdroj je potom z roku 1992 “Encyklopedia of Artificial Intelligence”, ktorá sa už na nasledujúcej naskenovanej strane zaoberá s problematikou strojového prekladania, teda presne tej disciplíny, ktorá je dnes jedna z najznámejších využití práve tohoto oboru, napr na automatické titulkovanie YouTube videí a následný preklad automaticky generovaných titilkov do inej reči.

AI v modernej dobe

Dobrá ilustrácia takéhoto systému bola predvedená vo filme The Jackal z roku 1997. Iná otázka je, či už v 1997 by takáto aplikácia aj reálne fungovala, ale pokiaľ si pamätám, to som ešte bol malý, tak podobné aplikácie behali na trhu, samozrejme, že primitívnejšie ako dnes, ale ja som mal jeden taký balík, ktorý bol na učenie angličtiny, človek mal k tomu headset (a ten bol jediný dobrý na tom), ktorý si zapol dozadu do PC (vtedy na Creative Sound Blaster) s stereo jackom na slúchadlá a mono jackom na mikrofón a človek potom kecal, čo mu tá aplikácia prikázala a ono to opravovalo výslovnosť (cudzej reči). Takých aplikácii bolo teda už koncom 90tych rokov dosť. Čiže systém podobný dnešnému ChatGPT v roku 1997 by bol teoreticky možný, v jeho primitívnejšej forme, ak by bol napojený na dostatočne silný systém. Problematika spočíva len v speech-to-text časti, naopak text-to-speech je pre počítače vždy triviálny. Akonáhle máme text, a poznáme kontext o čom sa bavíme, tak počítač dokáže “pochopiť”, s určitou toleranciou chybovosti, čo človek od neho chce.

Aj dnes sa bavíme o minimalistickom rozsahu, napríklad pri 200 riadkovom Python skripte microgpt, ktorý už bol portovaný v assembleri na Super Nintendo, čo je technika 80tych rokov, už vtedy dosť pomalá s 3 MHz procesorom a 128KB RAM to bol už v 90tych rokoch elektrošrot, keď môj prvý PC okolo roku 1997 mal 1000x viac RAM (128MB). Dnes sa síce dá kúpiť aj počítač s 128 GB RAM, relatívne lacno, ale to je 1000x skok za 30 rokov, namiesto vtedy 10 rokov. To je zásadný signál toho, že sa vývoj spomaľuje. Čo tým chcem povedať je, že aj dnes ak chceš mať 128 GB RAM, tak už len tých čipov na RAM doskách bude viac ako kedy v minulosti, vyjadrené v cm², nehovoriac o tom, že dnešné počítače žerú neúrekom elektriny, v porovnaní s minulosťou, je to 1000x skok za 30 rokov, ktorý je ťažko kúpený. Žiadne zázraky sa nediali a už sa ani diať nebudú, keďže počítače narážajú (posledných 20 rokov) na fyzické hranice toho, čo je možné vyrobiť. Ak teda vieme, že AI technológia je staršia ako tranzistorové procesory, lebo toho základy boli položené fakticky už po druhej svetovej vojne, iba teraz pomaly máme dostatočne silné systémy, s dostatočnou kapacitou pamäte a dostatočne rýchlymi masívne paralélnymi procesormi, že dokážu komunikovať v reálnom čase (a nie že odpoveď dostaneš za pol hodinu), tak je automaticky jasné, že sme na konci vývoja AI.

Firmy, ktoré AI tlačia vpred majú buď ekonomický záujem ten “odpad” predať, ako je napríklad nVidia a Oracle, alebo sú to pomýlený blázni, ktorí nevedia o čom hovoria (typický exemplár slovenského ITéčkara, Windows-hackera). To je dôvod, prečo stále a konzistentne hovorím, že AI bublina je podvod a ide len o vylákanie peňazí od firiem, ktoré chcú ešte nejako investovať do svojej zákazníckej podpory tým, že pridajú AI agentov, ktorí budú v konečnom dôsledku ešte drahší ako ľudskí zamestnanci (po zrátaní všetkých nákladov - hlavne spálenej elektriny) a efekt bude presne opačný, lebo ten AI agent bude vždy rovnako blbý, ako bol v roku 1985.

Zákon padajúceho hovna platí v AI bubline ešte viac ako kdekoľvek inde. Kreténi do toho investovali veľké peniaze a teraz očakávajú, že im to prinesie nejaký zisk, napríklad v podobe zvýšenej produktivity, čo sa ukázalo ako totálna kravina (kto by to bol čakal, že?). A tak ich teraz napadlo, že dobre, keď už oni do toho investovali také prachy, tak sa pustia do toho, tento toxický odpad posunúť niekomu inému a tým zabiť trh. Prvá iterácia takejto operácie je Claude a pre ultra odvážnych Gas Town, pričom toto je tiež prezývané Gas Leak, lebo to má podobný efekt, ako keď si pustíš plyn (ekonomická samovražda, teda to, v čom sa vyzná Kamenický). Teraz ale, keď sa už prevalil aj ten podvod, tak teraz prichádza v 2026 druhá iterácia posunutia hovna o poschodie nižšie a to takým spôsobom, že predávajú týchto hotových agentov firmám, ktoré sú za to ochotné zaplatiť peniaze. A tu ma nezaujímajú tie omáčky okolo toho, ale zásadne:

  1. LLM (AI) sa nedá predať ľuďom, ktorí nemajú znalosti programovania, čiže to bola zábavka pre programátorov a technologické firmy, ktoré platili cloudovým providerom, ktorí na tom relatívne rýchlo bohatli.
  2. Dnes už ľudia nepoužívajú LLM priamo, ale prenajímajú, alebo inštalujú si vlastné instancie nejakého konkrétneho systému, ktorý potom má nejaký účel.
  3. A konečná fáza je predať tento systém, ktorý je nastavený na nejaký účel ako hotového AI agenta (kecátko so zákazníkom) nič netušiacemu zákazníkovi, presne tak ako Lehman Brothers v roku 2008.

Toto samozrejme je veľmi zjednodušený model, na Wikipédii som našiel 7 úrovňový, ale keď to prebehneme, tak to vychádza na rovnako, môj je viac zjednodušený a porozumiteľný obyčajnému človeku (hlavne tým, že môj model vypracoval zákon padajúceho hovna a moment, kedy toto hovno trafí ventilátor).

Všetci tam očakávajú návratnosť a ten trh sa zosype, až im dojde, že sa už nenájde debil, ktorý by tento AI odpad chcel do svojho systému zaťahovať. Viac o tom hovorí Cory Doctorow.

Na čom poznáme podvodníkov v IT

Ako som tu už spomínal ten Gas Town resp Gas Leak, v tom artikli radikálne ilustrované, že keď má niečo nálepku Crypto alebo AI, alebo v najhoršom prípade obe naraz Crypto&AI, tak treba od toho dávať ruky preč, lebo to sú feťáci. Mimochodom tá Mariana van Zeller má aj dobrú epizódu o crypto podvodníkoch.

To samozrejme je problém pre tú pôvodnú AI komunitu, ktorá tu existuje už od polovice 1960tych rokov, ako som v tomto artikli dokumentoval, kde je veľa serióznych vedcov a bolo odvedenej serióznej práce. Špinu im privádzajú také firmy, ktoré okolo roku 2020, keď nastal hype, naskočili do vagónu a povedali, že teraz idú robiť AI. Čo je teraz moderné? AI? Tak pome AI.

A takýchto povodníkov je na Slovensku tradične veľa, keďže Slovensko je krimiHUB. Čiže toto Mexiko@EÚ, ktoré funguje na vratkách DPH, samozrejme sa častokrát vezie aj iných podvodných schémach (organizovaného zločinu) ako sú crypto a AI, podľa motta “kto nekradne, okráda svoju rodinu”.

Dobrá správa na tom je, že toto sa dá aj otočiť naruby, takže ak za človekom príde niekto, že im ide predať niečo s AI, úplne stačí pozrieť do občianskeho preukazu, kedy sa narodil, alebo eventuálne do živnostenského registra, alebo FinStatu, kedy bola firma, alebo živnosť založená a s čím sa zaoberali. Ak príde košičan s občianskym združením založeným v 2022, aby mohol ísť do Talianska na konferenciu, tak to je v 9/10 prípadov “ľudze mojo” podvodník. To je presne tá kategória: “Čo je teraz moderné? AI? Tak pome AI!” A keď bude IA, tak budú robiť ako somári “iá iá iá”.

Seriózne sa dá brať jedine človek, ktorý sa oháňal s AI ešte pred rokom 2009, teda predtým, než to bolo všetko také moderné. Tam je šanca, že má nejaké reálne vedomosti o problematike.

Konferencie o AI

Vždy keď je nejaká zaujímavá téma, tak bol aspoň v minulosti zvyk, bolo treba sa pravidelne stretávať, aby si ľudia mohli vymeniť názory (a urážky) priamo do xichtu a na toto slúžili stretká ako:

Zdroj zoznamu: “Künstliche Intelligenz und automatische Wissensverarbeitung”, Kurseinheit 1, FernUniversität Hagen, 1994
Keby človek nemal ten zoznam, tak ani divú sviňu niečo také nenapadne, že také tri konferencie vôbec existujú.

Magazíny o AI

Samozrejme, okrem konferencií máme aj občasníky a časopisy, ktoré lietajú z tlačiarne rovno do poličky, kde zapadajú prachom.

Jeden, s príznačným názvom “Artificial Intelligence” Journal založený v roku 1970 zapadá prachom, lebo hľadá funding a cez oficiálne cesty je odber drahý. Inak to je stará téma v týchto kruhoch, že tí vydavateľstvá chcú za vydávanie takého plátku strašné penáze a spoločnosť sa z toho nevie vysomáriť von. Teraz ale keď sa pozerám ja na ten problém, tak sa na tom možno niečo zmení, lebo som si nikdy nemyslel, že ja na tento problém v živote narazím, ktorý FeFe dosť často na svojom blogu spomínal. Riešenie je jednoduché, treba vymysleť ukladaciu platformu na distribúciu vedeckých magazínov v PDF. To si teoreticky vie spraviť každý, tá hodnota je ale v tých kontaktoch k inštitúciám a založenie nejakého správneho právneho rámca, aby bol aj v jurisdikcii, kde sa pravidlá nemenia každý piatok (teda nie na Slovensku).

Aj v tejto veci nás USA s ich AI magazine úplne vyrážajú z vody, kde je archív od aktuálneho čísla až naspäť do roku 1980. Tam je ale tiež problém, že nie každý artikel je otvorený. Ale vyzerá to tak, že oni tie staré artikle otvárajú postupne, čiže eventuálne budú raz všetky voľné, ale aj za tie platené sú tam nižšie ceny ako v prípade “našich”. Na náhľad 20 USD a na download 50 USD. To už je iný svet.

Sprosté kecy o AI sa pravidelne opakujú

Ako jedna žaba nedávno na YouTube publikovala, tak v minulosti už existovali podobné reportáže, ktoré už v 1980tych rokoch hovorili tie isté frázy, ktoré počúvame aj teraz 40 rokov neskôr.

História sa opakuje.