Narcizmus v praxi

Pezinok

Markíza luftuje artikel, v ktorom sa píše:

Sofistikovaný podvod štyroch úradníčok z Pezinka: Štát mali obrať o pol milióna

Tu sa nejednal o sofistikovaný podvod, ale štandarný postup, aký úradníci podnikajú v rámci verejného obstarávania celkom bežne, preto si ani nemysleli, že im v tomto prípade na to prídu, resp že ich s tým chytia.

Štyri zamestnankyne Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku mali počas pandémie zneužívať systém „Prvá pomoc“. Ten bol vtedy určený na podporu zamestnávateľov pri udržaní pracovných miest.

Práve toto je celkom bežná prax na Slovensku, že úradník, ak má rozhodovať o tom, kto dostane a kto nedostane nejaké financie, sa pozerá najprv na to, aby ten dotyčný, ktorému ten balík má pristáť, dobre vedel, že to má od neho.

Tak sa robia napríklad verejné obstarávania, že sa napíšu podmienky uchádzania vo verejnom obstarávaní tak, aby to vyhrala len jedna, dopredu určená firma. A táto potom vie, že vďaka komu toto verejné obstarávanie dostala.

Ľudia majú zlú predstavu, keď si myslia, že verejné obstarávania prebiehajú tak, ako v 90tych rokoch, že by niekto priniesol na úrad igelitku s miliónovými úplatkami. Taký človek by ihneď putoval do väzby, takto to jednoznačne nefunguje.

Naopak, ako to funguje je, že každé ministerstvo, a dokonca aj jednotlivé úrady, ako napríklad ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, rovnako ako aj v Pezinku, tak aj v Piešťanoch, majú odbor, ktorý sa zaoberá verejným obstarávaním. Tam väčšinou sedia ženy, ktoré nevedia čo obstarávajú (preto sú to ženy, lebo tie sú zvyknuté robiť čo im nakážu bez toho, aby kládli blbé otázky). V rámci toho, že oni chudery nevedia, čo v skutočnosti robia, a že páchajú trestnú činnosť, tak napíšu na pokyn nadriadeného pracovníka, napr šéfa úradu, alebo ministra tak podmienky, aby to vyhovovalo firme XY. Čiže sa povie medzi dverami, Miška, Lenka, Evka, napíšte to na firmu XY aby s tým neboli zbytočné naťahovačky.

Teraz sa ale môže stať, že tie ženské nie sú až tak blbé ako vyzerajú a že si skôr či neskôr uvedomia, že čo tam vlastne celý čas robili a potom to začne byť zaujímavé.

Keďže taká žena, alebo skupina žien je zvyknutá páchať trestnú činnosť takouto formou, tak sa necítia ničím vinné a ani nemajú strach z toho, že by ich mohli načapať. Veď to bola ich práca desaťročia a veď robia pre štát, tak ako by také niečo mohlo byť nelegálne, nie?

„Vyšetrovateľ protikorupčnej jednotky úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru ukončil vyšetrovanie prípadu podozrení zo zneužitia finančných príspevkov poskytovaných počas pandémie ochorenia COVID-19. V tejto súvislosti vyšetrovateľ podal návrh na podanie obžaloby na viacero osôb,“ informoval hovorca Prezídia PZ Roman Hájek.

Tu treba samozrejme predpokladať súčinnosť (teda spolupáchateľstvo) štátu, pri snahe tento prípad zamiesť pod koberec, keďže za normálnych okolnosŧí by takéto osoby putovali do väzby okamžite a bezodkladne.

To znamená, že niekto sa to už snažil zmariť a podľa možností zmierniť, alebo tieto osoby ovplyvňiť takým spôsobom, aby neboli svedčili proti nim v iných kauzách, ľudovo povedané, aby nezačali spievať.

Čiže poícia tu vedome kryje trestnú činnosť štátnych úradníčiek preto, aby sa neprevalilo, že takéto konanie je inak bežná prax a prevalilo sa to len preto, lebo si tieto blbé kravy úplne okato a preukazateľne tie veci previedli samé sebe.

V skutočnosti sa ale pri verejných obstarávaniach nedeje nič iné, vyhrávajú ich stále tie isté firmy, ktoré sú napojené na štátnych úradníkov, ale s tým rozdielom, že tam neprichádza k priamej odplate, ale eventuálnej, ktorá s jedným a druhým konaním nemusí mať nič spoločné a tak je striktne všetko podľa zákona a neboli porušené pravidlá.

Nedávno k podobným zisteniam ako sú tie moje prišiel aj Marián Vítkovič pri konci interview. A ja som rád, že s ním nemám kontakt, lebo takýmto spôsobom nemohlo dôjsť ku kontaminácii jeho mysle mojimi zisteniami, takisto aj preto až teraz s mojimi zisteniami idem von na verejnosť. Hoci, aj doteraz mohli byť moje zistenia verejne viditeľné na mojom pripomienkovaní verejných obstarávaní na elektronickom portáli ÚVO. Ale to si určite nikto nevšimol, tieto zistenia budú publikované neskôr v tématickom komplexe verejného obstarávania na tejto doméne (web stránke).

Ženy mali neoprávnene zadávať žiadosti o finančné príspevky v mene fiktívnych alebo účelovo vytvorených obchodných spoločností.

Táto veta veľmi krátko, ale napriek tomu veľmi presne definuje spôsob, ako na Slovensku fungujú verejné obstarávania.

Čiže aj tam vidíme, že chyba týchto sprostých kráv nebola až tak metóda, ale ich neopatrnosť. Keby to kradnutie vedeli zabaliť to kvázi-legálnych štruktúr, ako sa to robí pri verejnom obstarávaní a odtiaľ to asi aj poznali, tak by sa to neprevalilo a aj ak by sa prevalilo, tak by s tým policajti nič nespravili, lebo tam neexistuje dozorný orgán, ktorý by bol oprávnený konať.

Ľudia si často myslia, že NKÚ (Najvyšší kontrolný úrad) je na toto spravený, ale si neuvedomujú, že NKÚ je papierový tiger. NKÚ pravidelne zisťuje zle využité prostriedky (ľudovo povedané rozkradnuté), ale na záver každého zistenia napríklad v prípade verejného obstarávania konštatuje, že nie je oprávnený skúmať zákonnosť verejného obstarávania, keďže orgán, ktorému toto spadá do príslušnosti je ÚVO, čím je jasné, že úrad, ktorý kontroluje sám seba, vždy zistí, že je všetko v naprostom poriadku.

Nič to nemení na fakte, že verejné obstarávania vždy vyhrávajú tie isté firmy, na ktoré sú tieto verejné obstarávania napísané a cez podmienky verejného obstarávania aj garantujú, že sa k tým peniazom ani nik iný nedostane. A ak by sa aj to stalo, tak potom sú tu stále možnosti toho zle vybraného dodávateľa pokutovať do bezvedomia, keďže väčšinou sú tie verejné obstarávania naschvál zle napísané, teda neobsahujú náležitosti zákona o verejnom obstarávaní v tom, že nie je definovaný cieľ verejného obstarávania. A tak je na fantázii úradníka, čo si pod dodaným alebo nedodaným obstaraním, alebo službou predstaví, čo sa aj v čase môže zmeniť, čiže pravidlá hry nie sú vopred dané. Ale aj to nikoho neprekvapí, keďže žijeme v systéme (to je ten slávny západ), ktorý funguje na princípe, že ministerstvo píše zákony, podľa ktorých sa má riadiť. Keďže v parlamente sedia sprosté opice, ktoré ani nechápu o čom hlasujú, čo sa viackrát viditeľne prejavilo v minulosti, hlavne cez tie scény, ktoré tam robia, tak je jasné, že tu nemáme parlamentnú demokraciu (zastupiteľskú demokraciu), ale v skutočnosti to je terror režim deep-stateu, inak povedané diktatúra kariérnych úradníkov, lebo tí nie len píšu zákony, ale ich potom aj za jazdy interpretujú podľa toho, ako sa im to hodí.

A toto neplatí len pre Slovensko, ale pre celý západ, keďže minimálne v prípade Nemecka to viem presne, že takto funguje, Česko logicky tiež a Rakúsko mám tiež osobnú skúsenosť. Ak potom pridáme bordel v Paríži ako štátnu formu Francúzka, tak môžme celú západnú civilizáciu zabaliť. O USA sa tu ani baviť nemusíme, lebo to už je neznesiteľne jasné.

„V mnohých prípadoch išlo o tzv. ‚ready-made‘ spoločnosti s nastrčenými alebo neexistujúcimi konateľmi, ktorí o podaných žiadostiach nemali vedomosť.

Takáto školská chyba sa vo verejnom obstarávaní nedeje, keďže to by bolo moc okaté a na tieto podvody sa prišlo pravdepodobne tak, že daňový úrad zistil nezrovnalosti v príjmoch a tým pádom bol vykázaný základ dane nižší, ako im ukazovali údaje.

Čiže to vyzerá tak, že finančná správa vykonala kontrolu u firiem, ktoré nič netušili a bolo im oznámené v rámci kontroli, že dostali nejaké dotácie od štátu, o ktorých sama firma nemala tušenia tam sa to celé prevalilo.

Vo verejnom obstarávaní to funguje tak, že je vždy nejaká firma vybraná, ktorá potom ale na veci nekoná, aby sa nezničil trh toho verejného obstarávania. To znamená, že firma dostane peniaze za verejné obstarávanie, ktoré nedodá, aby neskôr mohli aj inému, alebo ako v príade Katastra, dokonca tomu istému dať obstarávanie vyhrať zas a naliať tak do súkromnej firmy ešte viac peňazí, ako im to prešlo prvý krát. Princíp je ten istý, ide tam o odlievanie verejných zdrojov na súkromné účty a verejné obstarávania sú len spôsob, akým sa takáto operácia legalizuje. Všetci vedia, že sa kradne, ale všetko je podľa zákona a tým pádom nikomu nič nehrozí. Tie sprosté kravy teda išli na to kradnutie moc hulvátskym spôsobom a ešte do toho namočili nič netušiacich ľudí, ktorí začali robít bordel a tým sa to celé prevalilo.

Žiadosti zároveň nemali byť podávané zákonným spôsobom prostredníctvom portálu slovensko.sk a mali obsahovať nepravdivé údaje, spoločnosti nemali zamestnancov ani miestnu príslušnosť k úradu v Pezinku,“ priblížil Hájek.

Toto je zaujímavý detail, keďže to boli úradníčky, tak pravdepodobne využili nejaké slabiny v tom portále SlovenskoSK, ktoré tam boli ponechané naschvál, práve na takéto účely.

Podstata toho portálu SlovenskoSK je, že sa jedná o Single Sign On systém, kde sa prihlasuje občan do štátnych služieb (webových) cez občiansky preukaz. Toto by teda malo byť kryptograficky bezpečné prihlasovanie. Keďže nemôžeme predpokladať, že úradníčky mali k dispozícii občianske preukazy nič netušiacich konateľov firiem aj s ich PIN kódom, tak musíme predpokladať, že úradníci majú možnosť sa prihlásiť do systému a administratívne sa vydávať za hocikoho. Čo tým pádom by bol dôkaz o absolútne chýbajúcej bezpečnosti všetkých štátnych služieb napojených na SlovenskoSK a to sú podľa zákona všetky. Tu máme aj ďalší dôvod, prečo sa toto snaží štát ututlať.

Oni by určite tvrdili, že to majú na to, ak niekto zabudne občiansky preukaz, alebo sa mu stratí a oni to nemajú ako zadať do systému, tak sa jednoducho ako úrad aministratívne prihlásia ako “tá osoba” a podajú si to tam sami. Tam ani nemusíme ísť do detailov toho, že to sa dá spraviť inak a to takým spôsobom, že je protokolované, že sa tam prihásili administratívnym vstupom a nie reálne táto osoba, čiže to je jedna vec a druhá je, že to je škandál, lebo takáto funkcia nie je nikde dokumentovaná. Mohlo sa teda aj stať, že niekto skončil v base kôli takýmto úletom a súd ho uznal vinným, lebo tvrdenie, že on to nebol označil za technicky málo pravdepodobné. A určite sa našlo aj nemálo slovenských ITéčkarov, teda tých, čo majú vykradnuté mozgy, ale budú sa tváriť ako géniovia, áno, tí géniovia, ktorí vedia všetko lepšie, ktorí by na základe toho, že z “toho žijú” takýto posudok súdu vedeli spraviť na počkanie. Čiže nejedná sa tu o malú vec.

Peniaze boli vyplácané na bankové účty, ktoré sa objavovali pri viacerých žiadateľoch. „Po ich pripísaní boli finančné prostriedky bezodkladne presúvané na ďalšie účty v Slovenskej republike aj v zahraničí alebo vyberané v hotovosti,“ doplnil.

Čiže pri viacerých žiadateľoch napísali ten istý IBAN. Oni tie kravy sprosté museli mať pocit, že sa to nikdy neprevalí a to potvrdzuje moje zistenie, že sa tu jedná na úradoch o bežnú prax.

Kladiem si otázku, koľko žiadostí Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch vydal v mojom mene. A hlavne, kto skasíroval peniaze?

Žeby Beátka?

„Obvinené osoby čelia trestnému stíhaniu pre zločin subvenčného podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva,“ uviedol Hájek.

Čiže až teraz, 5 rokov po veci.

To ukazuje aj neadekvátnosť týchto trestných stíhaní a všeobecnú nevôľu sa v tom hrabať. To sú tak závažné skutočnosti, že by bolo treba verejne skontrolovať všetky úrady a všetko preveriť. Ale na tieto malé veci sa môžeme vysrať, lebo pol milióna € je nič, to sa na verejných obstarávaniach na ÚVO ukradne za 15 minút, keď sa točia desiatky a stvoky miliónov € týždenne.

Tu treba zahájiť kontrolu verejných obstarávaní, lebo tam sa kradne najviac a potom následne by som išiel pokračovať na úrady a tam by som sa zameral presne na tento spôsob.

Tu v konkrétnom prípade ŧých kráv išlo o tzv pandemickú pomoc. Ale Úrady práce majú stále nejaké ERASMUS+ a iné hovadiny, rôzne akcie majú vycapené na nástenkách, čiže človek by to tam musel sledovať, čo zrovna z EÚ aké dotácie sa dávajú kam a na čo aktuálne, aby sme iba tie aktuálne zlodejiny vedeli ohraničiť a pozrieť, že aké tam boli finančné prostriedky vynaložené, ako vyzerali tie žiadosti, ak boli doručené cez SlovenskoSK, tak tam treba hneď vykopnúť dvere a všetko vyhnať na parkovisko a brať to do väzby.

Tak ako ma zaujímalo v prípade verejného obstarávania Generálnej Prokuraŧúry v Bratislave a iných, kde som sa dožadoval informácie, aby mi povedali, že kto konkrétne prišiel s požiadavkou napísať konkrétne verejné obstarávanie na jednu firmu, na čo som dostal od GenPro reprezentantna na ÚVO odpoveď, že GenPro si definuje požiadavky podľa svojich potrieb na základe paragrafu ZVO, čiže to sú dosť drzé kecy, keď sa konkrétne opýtaš ti napísať drzo štandardnú odpoveď, to je jedna vec, ktorú im nikdy nezabudnem, tak by ma zaujímalo aj tu, že kto prišiel s tou metódou, že si do SlovenskaSK nahodíš žiadosť niekoho a potom si na jeho meno vyberieš peniaze. A ja každému garantujem s istotou, že tie sprosté kravy na to neprišli sami. Tie kravy na úradoch nevedia počítač poriadne ovládať, pre nich je to pekelný stroj, z ktorého vyskakujú textové správy, čiže na túto metódu neprišli sami. To ich musel niekto naučiť. A keďže túto prax potom pravidelne používali, tak si to neskôr využili aj na svoje “účely”.

Podľa jeho slov tento prípad poukazuje na zlyhanie kontrolných mechanizmov a sofistikovaný spôsob zneužívania verejných financií.

Totálna blbosť. Tento prípad ukazuje, že tu prebieha prax, a ešte dôležitejšie, že tu je prítomný narcizmus na úradoch, a to je téma môjho artikla, teda ešte sa stále nachádzame len v úvode.

Čo je na tom sofistikované, že to nechali na cudzích napísať a ešte aj zadali rovnaké IBAN na každú žiadosť (čo je okaté jak sviňa) a potom sa nechali tak ľahko chytiť? To nie je sofistikované, to je šialene drzé, stupídne sprosté.

A zlyhanie kontrolnych mechanizmov? Akých? Ja neviem o žiadnych kontrolnych mechanizmov, ktoré by vôbec boli definované a ani článok žiadne nespomína. Ak by sa tí dotknuté firmy, na ktorých mená tie peniaze boli vyberané neboli sami ozvali, tak by sa to nikdy nebolo prevalilo. A moja otázka je, koľko takých prípadov je neodhalených, lebo článok nehovorí o tom, že by na UPSvR nastali nejaké dodatočné nezávislé kontroly, na základe zistených skutočnosŧí. Nič také. Čiže o akých kontrolných mechanizmoch sa bavíme?

Tu vidieť, že aj tí policajti sú uchvátení svojou genialitou, neuvedomujúc si, že sú to totálni idioti. Keby tam bol jeden policajt, čo má dve fungujúce mozgové bunky a vedel by zrátať jedna a jedna, tak by tie UPSvR na celom Slovensku zažívali zásadné výmeny personálu.

Alebo je to tak, že z vrchu to niekto brzdí, lebo si uvedomujú, že tu máme asi 300 000 štátnych úradníkov, páchajúcich obdobnú trestnú činnosť a nie je možné všetkých pozatvárať? No dobre, tak potom treba aspoň ísť po veľkých rybách a to sú tí, ktorí v riadiacich funkciách nariaďujú takúto prax používať. Tí sa ešte do Leopoldova mestia. Kde sa koná vyšetrovanie tejto veci? Nekoná sa!

„V prípade dokázania viny hrozí obvineným osobám trest odňatia slobody až sedem rokov,“ uzavrel hovorca.

Čiže ten pol milióna zobral kto? Ufóni? Pes zožral?

Keby si súkromník viedol takýmto spôsobom účtovníctvo, že mu tam len tak zmizne pol milióna € na nepriznaných tržbách, tak by sedel vo väzbe v ten istý deň. Tu sme v štáte, kde sa rozdávajú 500€ pokuty za nevydanie bloku za 5€ tržbu. Ale oni ani nezahájlili trestné stíhanie v tak jasnej veci počas 5 rokov a ešte ani len nebolo jedno súdne pojednávanie? Čo celá justícia sa zaoberala Mariánom Magátom a Danielom Bombicom? To sú tie dôležité kauzy?