Cenník služieb

Všeobecné ceny

Tie ceny môžu znieť vysoké, ale v skutočnosti sú v porovnaní s reálnymi výdavkami skôr nízke.

Ceny sú nastavené zámerne tak, aby motivovali skôr pravidelný odber, ako jednorázové plytvanie času, lebo z takého mám prd.

Príklad

Je firma, ktorá má semtam problémy s IT, potrebujú občas pomoc. ITéčkara si platiť stojí dnes okolo 2000€ na mesiac a reálne ho tá firma cez ten mesiac nemá ako využiť. Ak treba niečo konkrétne spraviť, je to preto lacnejšie zavolať mne, ktorý ten problém vyrieši (ak sa bude dať) a ide sa ďalej.

Ja na druhej strane nemôžem dať nižšiu cenu, ak sa jedná o jednotlivé zásahy, lebo to by zas mne nevychádzalo, logicky.

Na druhej strane, ak je tej práce viac, tak okamžite po 5x sa ide dole s cenou, čiže to by bolo na 20€ pre fyzickú osobu resp na 200€ pre právnickú osobu (komerčné využitie).

Cena pre fyzické osoby je nižšia, lebo na Slovensku si asi ťažko môže niekto dovliť mi zaplatiť 200€/hod, ale tam to zas vybavím cez massu, takže keď by som mal 10 stálych zákazníkov a každému behnem hodinu, prídem na 200€, to mi síce nezachráni podnikanie, ale dá sa z toho zaplatiť VšZP.

Pri firmách je ale menej dôvodov ísť s cenou dole, keďže už pred koronou som robil vo Viedni, kde za moju prácu firma účtovala 115€/hod. Lenže to sme mali ešte iné ceny a VšZP bola vtedy 60€. A nie 120€ ako dnes. Takže ak zarátame 2x zvýšenie nákladov, ceny energií, odvodov a vlastne všetkého, tak sme ešte stále hlboko pod trhovou cenou. Ak by som teda dnes mal účtovať toľko, čo som mal vo Viedni v 2018, tak by som musel účtovať 230€/hod, čo nie sú neobvyklé sadzby u väčších firiem.

V rámci toho, že je ten trh mŕtvy a nedá sa konkurovať cenou, lebo tá žiaden spodok nemá, tak mi to je aj dosť jedno. Ak nie je zákazník schopný zložiť 1000€ na stôl, tak to nemyslí vážne. Ak si myslí, že so zamestnancom to bude lacnejšie, tak nevie účtovníctvo, potom je to aj tak jedno, lebo taký zákazník skrachuje, lebo ho ovalia oveľa väčšie sumy.

Projekty

Oveľa zaujímavejšie ako hrubé ceny sú pre zákazníkov projekty, na ktorých sa dá spolupracovať, lebo pri cenách tresknutých o hlavu si nevedia nič konkrétne predstaviť.

Jeden z takých zaujímavých projektov dnes by bolo vystavanie alternatívnej infraštruktúry na tú eFaktúru. To samozrejme nie som blbý, aby som to robil pre nejakého zákazníka, lebo tam by mohol namietať vlastníctvo, ale tam je možnosť spolupráce. Teda zákazník by mohol do toho investovať, tam to vyzerá na počiatočnú investíciu 20 000 €, čo by sa minulo na programovanie a zohnať všetky materiály, ako normy atď, to stojí veľký balík, to som si ja nevymyslel všetko, ja to sám kritizujem ako podvod, ale taká je situácia. Následne by to chcelo nechať odobrať Finančnej správe atď, čiže to riziko tam je tiež, že sa to ani nemusí vydariť. Na druhej strane, ak by sa to podarilo, tak by zákazník mal do takého systému prístup, teda hlavne bezplatný a aj s technickou podporou, samozrejme.

Ja na tej eFaktúre aj tak robiť budem, čiže postupne budem aj oboznamovať s tým, ako ďaleko som sa dostal, ale samozrejme, keďže ja to nutne nepotrebujem, a podľa mňa sa to ešte aj tak do konca roka podarí zvaliť, resp nájde sa iná možnosť, priorita je nízka.

Ak by sa ale do toho niekto chcel pustiť, tak treba zložiť tých 20 000 € ako zálohu na môj podnikateľský účet SK56 1100 0000 0029 4816 8026 a potom sa začne šialenstvo behu proti času, lebo ten čas by stačil len tak tak aby sa to stihlo na ranu (teda do budúceho roka).

Moja motivácia na také projekty nie je finančná, ale osobná, nakopať im prdel s tým. Keby ich ešte aj do basy s tým pošleme, to by bol len bonus. Funkčný alternatívny systém by bol ultimatívny dôkaz toho, že ich systém je podvodný. Ako všetko, čo vzišlo z verejných obstarávaní.

Dohoda o iných cenách (nižších)

Ak by bola tá vec, na ktorej sa pracuje pre mňa zaujímavá, tak by som samozrejme vedel ísť s cenou nižšie. Ale to určujem samozrejme ja, čo je pre mňa zaujímavé.

Určite to nie sú somariny ako programovanie web aplikácie, lebo na to serem, to som už robil za peniaze, a výsledok bol síce solídny, ale nebolo to záživné, že by som sa pri tom niečo nové naučil.

Čiže pre mňa je vždy zaujímavé to, čo ma posunie nejakým spôsobom ďalej.

Keď som nabúral auto, som si ho opravil sám. To síce tiež nebolo pekné, že som ho rozbil, ale tá možnosť si ho opraviť sám, a zistenie, že aj autá viem robiť (evidentne), to ma posunulo ďalej.

Keď mi strelila voda v šachte, tak som si prerobil celú prípojku, čo mi potvrdilo, že aj tú vodu viem robiť, to ma posunulo ďalej v rekonštrukcii domu.

Existovala by taká úloha aj v IT?

Mňa regulárny hardware nezaujíma a hoci vo Viedni som mal v správe muzeálne kusy ako Xserve (PowerPC) od Apple, alebo Sun Microsystems servery s Opteronom, ktoré už vtedy boli 20 rokov staré, tak tieto veci sa ukázali ako nie moc zaujímavé.

Napriek tomu, ak by ešte niekto mal v prevádzke Sun Solaris, resp Oracle Solaris, alebo jeho voľnú alternatívu OpenIndiana, alebo plánuje niečo také, tak tam je ešte veľa na objavovanie.

Keď praskne AI bublina, možno sa aj novší kvalitný hardware uvoľní, a ak by mal niekto kapitál také niečo kúpiť a uviezť do prevádzky, tak to by samozrejme bolo zaujímavé.

Ďalej tu máme celú škálu PowerPC systémov, alebo dokonca S/390 kompatibilných, ktoré sa používali na COBOL alebo/a DB2.

OpenVMS je systém, ktorý má málo pozornosti. Dnes ale tiež už skôr historická záležitosť.

Dátovo minimálna banka

Ak by mal niekto náhodou v šuflíku odhodenú bankovú licenciu, tak tá by sa zišla, na vybudovanie banky, ktorá by sa držala dátovým minimalizmom a bežala by aj s minimom softwaru.

Čo neexistuje, sa neposere.

Dnes máme na trhu veľké bankové kolosy, ktoré viac nefungujú ako fungujú. Malá ale svižná banka by tieto veľké mená vedela poslať do prdele veľmi rýchlo.

Supercomputing (HPC)

Na Slovensku je už zaužívaný zvyk, že sa kúpi superpočítač a potom sa odstaví, lebo sa nepoužíva a nie sú peniaze na elektrinu. To je totálna stupidita a vyhodené peniaze.

Lepšie by bolo ísť na to v menšom, nie hneď Devanu zbytočne postaviť, ale niečo veľkosti beowulf clusterov, ktoré sa potom dajú programovať cez OpenMPI alebo rovno s nejakou rečou, ktorá je na viac súbežných činností vytvorená ako Erlang.

Paralelizácia bola vždy fascinujúca pre mňa, ale len málokedy bola prakticky využiteľná. V konečnom dôsledku si človek musí uvedomiť, že aj paralelizácia stojí rýchlosť (performance). To si uvedomili aj tí, ktorí si mysleli, že všetko preklepnú do micro-services a tie im neskôr padli na nohu tak, že sa vrátili k monolitom.

Ale pozor, ako som už písal v mojich artikloch o AI, ja AI nepovažujem za zmysluplné nasadenie (ani paralelizácie) a preto takéto využitie by som považoval za ešte väčšiu zbytočnosť, ako tie momentálne nasadenia HPC, čo sú predovšetkým simulácie (rôznych somarín).

Čo ma naopak absolútne nezaujíma

Microsoft a ich produkty

Ale aj tam sa nájdu pozitívne veci, napr na Windows Serveri už od 2012R2 je celkom dobrá podpora NFSv4, ktorá mi umožnila zdieľať dáta medzi servermi bez toho, aby som musel blbálať s SMB/CIFS protokolom (doinštalovávať software).

Možnosti PowerShell sú málo známe, čiže veľa vecí by sa dalo aj tam automatizovať bez väčších zásahov, pre tých, ktorí na tom odpade ešte stále bežia.

Ak by sa využili všetky možnosti skriptovania cez PowerShell, tak by sme nepotrebovali žiadne umelé inteligencie (AI) a iné podvody, a to by bolo práce až až, lebo to by reálne znamenalo zvýšenie produktivity a nie tie sprosté (marketingové) kecy.

Čiže paradoxne, to čo ma najmenej zaujíma, má zároveň najväčší potenciál nie len pre moje tržby, ale aj konkrétne vylepšenie pre zákazníka.

Interoperabilita so starým softwarom na účtovníctvo a obchod

Tam je lepší nápad to celé vyhodiť a prepísať nanovo, ako strácať čas s tým, že niekto je zvyknutý na ten alebo onen účtovnícky software, najhoršie od nejakého slovenského dodávateľa.

Web aplikácie

Ako som už spomínal, web aplikácie sú úplná hovadina, keď to má riešiť lokálny byznis. Samozrejme, ak sa bavíme o OnlineShopoch a podobné, to je niečo iné, tam je to v poriadku.

Ale ak má firma nejakú vnútornú sieť (poprípade aj poprepájanú cez VPN medzi filiálkami), a ak nemá, tak aj to je rozsah mojich počítačových služieb, také niečo zabezpečiť, tak dáva väčší zmysel, ako web aplikácie, starý dobrý client-server model. Žiaľ, toho vidím v praxi málo.

Na Slovensku veľa firiem zhltlo SaaS cool-aid s cloudovými službami, ktoré vypadnú vždy vtedy, keď by ich človek potreboval.

A tiež tieto cloudové služby nemajú nič spoločné s bezpečnosťou v IT, lebo základ je mať dáta lokálne. Ak firma nemá dáta lokálne, tak nemá nič. A uchrániť sa to nedá. Môžu trepať o kryptografii, všetko sa to týka len potenciálneho útočníka, vlámača, podobne ako pri lokálnych systémoch, ktoré musia byť kryptograficky ošetrené už len na dodržanie pravidiel o spracovávaní osobných údajov GDPR, ale akonáhle sa bavíme o bežiacich systémoch niekde u dodávateľa takých služieb, tak kontrolu nad takýmto systémom má dodávateľ a preto nie je možné garantovať dôvernosť.

Pri web aplikáciách je slabý článok databanka. Pri onlineshopoch je slabý článok payment provider, teda väčšinou banka.